Po reze treba vinič vyviazať kým ešte očká spia, aby ich neobilo. To by bola veľká škoda, nové drevo síce vyrazí aj z podočka ale už nezarodí. A tak vinohradník ručne viazacími nožnicami alebo kliešťami formuje pekný ker ako sochár, ktorí tvorí v plenéri.
Ohýba a vyväzuje rastlinu, aby mala rovný kmienik a rovnomerne rozložené rodivé drevo. Nedovolí jej ťahať sa za slnkom, spúta ju k nosnému drôtu do oblúka opatrne aby nezlomil ťažne. „Viazačku“ je dobré robiť až keď sa teplota ustáli nad bodom mrazu.
Drevom začne naplno prúdiť miazga – pulzovať život a ľahšie sa ohýba. Nespútaný vinič musí vinohradník niekoľkokrát do roka skrotiť, aby získal kvalitnú úrodu. Neoddýchne si ani chvíľku, po jarnej kultivácii pôdy by mal révu prihnojiť a ochrániť pred prezimujúcimi škodcami a chorobami ešte skôr ako začne pučať.
