
Odtiene histórie
Príbeh vinohradníctva v Malých Karpatoch
Malé Karpaty sú kraj, v ktorom sa dejiny vína odvíjajú plynule ako línie viniča na slnkom zaliatych svahoch. Každé obdobie prinieslo svoj vlastný tón, svoje farby a svoju energiu. Vinohradníctvo tu vytvorilo kultúru, ktorá prepája stáročné tradície s pôžitkom dnešných dní. Kraj pod Malými Karpatmi je miestom, kde sa ľudia stretávajú pri stole, kde tradície získavajú nový život a kde každý návštevník objaví chuť života.
Nižšie nájdete podrobný prehľad historických období, ktoré spoločne vytvárajú jedinečný príbeh vinohradníctva v tomto regióne.
Korene vinohradníctva pod Malými Karpatmi siahajú do dávnych čias. Archeologické nálezy naznačujú, že vinič sa v tejto oblasti pestoval už približne 2600 rokov. Úrodná pôda, priaznivé podnebie a južné svahy vytvárali prirodzené podmienky pre rast viniča. Ľudia využívali plody vinohradov pri obradoch, hostinách aj liečiteľských postupoch. Toto obdobie vytvorilo prvý základ pre neskoršie vinohradnícke tradície, ktoré sa dodnes vyvíjajú.
Keltské kmene priniesli do oblasti Malých Karpát systematickejší prístup k obrábaniu viniča. Pestovanie viniča sa stalo súčasťou každodenného života aj spoločenských tradícií. Kelti používali nástroje a nádoby, ktoré umožňovali lepšie spracovanie úrody. Víno malo svoje miesto pri hostinách aj kultových slávnostiach a jeho význam sa v tomto období ešte viac upevnil.
Prítomnosť Rimanov znamenala pre vinohradníctvo v Malých Karpatoch výrazný posun. Na príkaz cisára Proba legionári vysádzali vinice na viacerých miestach provincie, čo podporilo zakladanie vinohradov aj v okolí dnešnej Bratislavy. Rimania priniesli nové odrody viniča, nové pestovateľské postupy, rozvinuté spôsoby skladovania a architektúru hospodárskych usadlostí. Oblasť medzi Viedňou a Bratislavou bola v rímskych časoch známa ako kraj viníc, čo zdôrazňuje jej dôležitosť pre obchod a kultúru.
V období Veľkej Moravy zohrával vinohrad významnú rolu v spoločenskom a hospodárskom živote. Archeologické nálezy pri Svätom Jure a hradisku Neštich potvrdzujú, že víno sa v tomto období používalo pri hostinách a v liturgických obradoch. Pestovanie viniča pokračovalo pod vedením remeselníkov a duchovných, ktorí upevňovali vinárske tradície a umožňovali ich plynulé rozvíjanie.
V tomto období sa vinohradníctvo začalo formovať ako významné hospodárske odvetvie. Do regiónu prichádzali obchodníci z románskych oblastí a nemeckí hostia, ktorí prinášali nové techniky obrábania viniča aj organizácie vinohradov. Vznikol prepracovaný systém vinohradníckeho práva známy ako Bergrecht. Tento právny systém pomáhal vinohradníkom pri obrábaní viničných hôr, určoval pravidlá výroby vína a podporoval spoluprácu medzi mestami.
Práve rozvinutému obchodu s vínoum a ďalšími komoditami vďačí Trnava za to, že ako prvá na území dnešného Slovenska získala výsady slobodného kráľovského mesta. Práve tento akt panovníka Bela IV. bol potvrdením, že Trnavčania boli veľmi dôležitými hráčmi v obchodovaní s vínom a lokalite bol pripisovaný významný hospodársky status budovaný niekoľko desaťročí predtým.
Najstaršie písomné záznamy o viniciach patria:
- Bratislave z roku 1246
- Trmave z roku 1258
- Svätému Juru z roku 1278
- Pezinku z roku 1295
- Modre zo začiatku 14. storočia
Tieto údaje potvrdzujú dlhú kontinuitu pestovania viniča v regióne.
Prostredie Malých Karpát sa v tomto období stalo centrom živého obchodu s vínom. Kupci prichádzali z okolitých krajín vrátane Rakúska, Moravy, Čiech, Sliezska aj Poľska. Vína z oblasti sa tešili veľkému záujmu, pretože spájali kvalitu s osobitým charakterom regiónu. Mestá Bratislava, Trnava, Svätý Jur, Pezinok, Modra patrili medzi najvýznamnejších producentov vína. Víno podporovalo rast remesiel, výstavbu mestských hradieb, meštianskych domov a kultúrnych inštitúcií.
V druhej polovici 15. storočia sa začalo vinohradníctvo rýchlo rozvíjať aj v Skalici. V 16. storočí mal už každý dom v tomto kráľovskom meste svoje vinohrady. Podľa vzoru remeselných cechov založili miestni vinári Bratstvo sv. Hurbana.
Sedemnáste storočie predstavovalo vrchol prosperity malokarpatského vinohradníctva. Vinohrady lemovali široké okolie a ich rozloha presahovala dnešný stav. Víno z Malých Karpát si získalo rešpekt na kráľovských dvoroch a obchodných trhoch. Rozdelenie vín podľa kvality umožňovalo lepšiu orientáciu spotrebiteľov a vinohradníci si uvedomovali potenciál tunajšieho terroiru. Toto obdobie podporovalo remeselnú hrdosť, odbornú prácu aj rozvoj vinohradníckych rodín.
V osemnástom storočí sa vinohradníci sústreďovali najmä na udržiavanie tradičných postupov a riešenie nových výziev. Obchod sa menil pod vplyvom celkového hospodárskeho vývoja. Vinohradnícke rodiny pokračovali v pestovaní viniča s dôrazom na kvalitu a starostlivosť o vinohrady, čo podporovalo plynulé prepojenie remesla s kultúrou regiónu.
Devätnáste storočie prinieslo do Malých Karpát výraznú modernizáciu. Vznikali vinohradnícke spolky, ktoré podporovali vzdelávanie, zdieľanie skúseností a spoluprácu medzi vinohradníkmi. Bratislavský pivničný spolok bol jedným z najaktívnejších v regióne.
Toto storočie prinieslo aj vznik významných vinárskych podnikov vrátane rodiny Palugyayovcov a producenta Hubert, ktorý rozvíjal výrobu šumivých vín. Región získaval ďalšiu prestíž v oblasti obchodu aj vinárskej kultúry.
Koncom storočia sa pestovatelia zamerali na obnovu vinohradov prostredníctvom odolnejších podpníkov a nových odrôd. Vzdelanie, moderné postupy a spolupráca posilnili budúci rozvoj.
Práve v 19. storočí dosiahlo svoj vrchol aj vinohradníctvo v okolí Hlohovca, tamojšie vína boli cenené pre ich chuť, arómu a dlhú skladovateľnosť. V tomto období vznikali typické hajlochy, hlohovská obdoba skalických búd. Táto drobná vinohradnícka architektúra bola pôvodne určená iba na spracovanie vína a odkladanie náradia. Neskôr však získala aj sociálnu a reprezentačnú funkciou.
Úvod dvadsiateho storočia podporil stabilizáciu vinárstva. Vznikali odborné školy, družstvá a moderné pivnice. V regióne vzniklo Slovenské vinohradnícke družstvo v Pezinku, ktoré zohralo dôležitú rolu pri rozvoji vinohradníckych postupov. Vinohradníci sa sústreďovali na odbornosť, modernizáciu a kvalitu spracovania hrozna. Tento obdobie posilnilo základ, na ktorom dnes stojí súčasný vinársky svet v Malých Karpatoch.
Vinohradnícke oblasti sa počas tohto obdobia organizovali pod štátnymi podnikmi a združeniami. Pestovanie viniča podporovalo vysokú produkciu, ktorá zásobovala tuzemské aj zahraničné trhy. Vinárske závody v Rači, Modre a Pezinku vytvárali vína s charakterom regiónu a reprezentovali ho doma aj v zahraničí. Tradičné rodiny si udržiavali hlboký vzťah k vinohradníckemu remeslu a podporovali pretrvávanie vinárskej kultúry.
Po roku 1989 sa začalo nové obdobie rozvoja vinohradníctva. Vinohrady prechádzali do rúk rodín, ktoré v nich videli pokračovanie tradície a príležitosti pre budúci rast. Vznikali rodinné vinárstva s dôrazom na terroir, remeselnú kvalitu a moderné technológie.
Toto obdobie podporilo rozvoj enoturizmu. Malokarpatská vínna cesta, Deň otvorených pivníc a ďalšie podujatia prilákali tisíce návštevníkov. Región získal významné ocenenia doma aj vo svete a stal sa poprednou slovenskou vinárskou destináciou.
Kráčať medzi vinohradmi znamená cítiť stáročný rytmus práce aj pôžitku. Región ponúka atmosféru plnú farieb, vôní a chutí, ktoré povzbudzujú k objavovaniu.
V Malých Karpatoch návštevník objaví kraj, ktorý sa formoval trpezlivosťou vinárov, rozmanitosťou tradícií a radosťou zo života. A práve tu vzniká jedinečný zážitok, v ktorom každý z nás objaví chuť života.
Realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu SR





